Keď sa chce, dá sa všetko

Ako zvykne moja mamina hovoriť, keď rozdávali gynekologické ochorenia, ja som stála v zástupe asi dvakrát. Moje problémy začali už v mladosti, keď mi zistili tzv. „čokoládovú“ cystu na pravom vaječníku. Mala som 20 rokov, keď mi ju vyoperovali aj s časťou vaječníka a pri zákroku mi zistili ešte aj endometriózu. A to bol len začiatok. O pár rokov neskôr som musela opäť zabojovať, lebo nález na krčku maternice a cytológia III neveštili nič dobré. Po niekoľkonásobnom vypálení tekutým dusíkom sa rana na krčku zmenšila a cytológia bola opäť v norme. Dlhší čas som mala pokoj, ale potom sa kolotoč diagnóz a návštev lekárov opäť roztočil. Ďalším nálezom boli štyri myómy na maternici, pričom najväčší z nich mal až 6 cm. Istý čas som si nahovárala, že to nie je potrebné riešiť, no mýlila som sa. Napokon, aj myómy mohli za to, že naše niekoľkoročné snahy s manželom o otehotnenie boli márne.

Celá situácia sa skomplikovala na jeseň v roku 2016, kedy ma dvakrát hospitalizoval na masívne menštruačné krvácanie, ktoré spôsoboval najväčší z myómov. Lekári napokon rozhodli, že kyretáž je nutná a potrebná bude aj následná operácia. Po dohode som laparoskopickú operáciu podstúpila v máji 2017 s tým, že sa nadobro zbavím myómov. Lenže, nie všetko išlo podľa plánu, pretože v oblasti maternice som mala niekoľko „prekvapení“. Z odhadovaného polhodinového zákroku sa stal päťhodinový, keďže sa lekár musel prebojovať cez všetky zrasty. Ako aj sám neskôr zhodnotil, ľavý vajcovod bol akoby rozleptaný lepidlom, a tak musel ísť nečakane von. Nezostal tak čas na všetky myómy, ale vyoperoval sa aspoň tej najväčší. Takže bilancia? V tom čase som mala 38 rokov, časť pravého vaječníka som nemala, prišla som o ľavý vajcovod, jednu kyretáž za sebou, tri myómy na maternici, diagnostikovanú endometriózu a krčok maternice zjazvený po niekdajších zákrokoch. Lekári navyše nevedeli určiť, či mám pravý vajcovod plne priechodný, a tak možnosť otehotnieť bola stále mizivejšia.

A potom prišiel ten moment v správnom čase zo správnych úst. Lekár, ktorý ma operoval, mi spomenul, že v centre Gyn-fiv pozná lekárku, za ktorou by sme mohli zájsť. Otehotnieť prirodzene by bol zázrak, a tak pre krátkosť času rovno zavolal lekárke a objednal nás. Centrum som poznala, predtým som tam chodila ku gynekologičke. Čas nás tlačil, lebo v októbri som mala dovŕšiť 39 rokov, čo je veková hranica pre spoluúčasť poisťovne na výdavkoch spojených s IVF. Všetko do seba odrazu zapadalo a chvalabohu išlo ako po masle. V rámci vyšetrení sme zistili, že chyba bola aj na manželovej strane, keďže mal len malé percento pohyblivých spermií. Takže dobre, že sme to nenechali len na prírodu, lebo by sme sa zrejme nikdy nedočkali. Aj napriek mojim diagnózam mi odobrali 5 vajíčok, z ktorých sa podarilo oplodniť dve. Jedno sa síce v maternici neujalo, no z druhého je Tobiasko. A na prvýkrát!!! Doteraz tomu nemôžeme uveriť, je to zázrak Gyn-fivu a zároveň nami doslova vymodlené dieťa! Sme nesmierne šťastní rodičia! Tehotenstvo našťastie prebiehalo bez komplikácií, nebola som ani rizikovou pacientkou (kvôli myómom) a nemala som dokonca ani žiadne nevoľností. „Len“ nás strašili trizómiou a možným Downom, no nič z toho sa napokon nepotvrdilo. Tobiasko sa narodil 21.6.2018, zdravý v 39tt, s pôrodnou váhou 3720 g a dĺžkou 53 cm. Aj keď hrozilo, že pri pôrode sekciou prídem možno o maternicu, nestalo sa tak. Síce nastali menšie komplikácie s krvácaním a zvažovali transfúziu, no ani tú som nakoniec nepotrebovala.

Chcem, aby bol môj príbeh motivačným pre ostatné ženy, ktoré majú možno podobné gynekologické problémy. My sme totiž jasným dôkazom toho, že keď sa chce, dá sa všetko. Potvrdila sa skvelá práca odborníkov v Gyn-five, ktorí si svoju prácu robia evidentne dobre. Keď k tomu pridáte vieru, že čo má byť, bude… tak sa tak aj stane. Držíme palce!
Daniela z Bratislavy